Keďže som mal 2 etapy prechádzajúce takmer pred dverami domu,kde bývam, dlho som nečakal a rozhodol sa podporiť našich cyklistov. Potešila ma vynikajúca správa hneď po prvej etape, kde Peter Sagan skončil na skvelom 5.mieste.Na druhý deň patrične vystrojený kreslom a foťákom som nervózne poskakoval na krajnici plný radosti a očakávania z pretekov. Celý peletón prefrčal okolo mňa v takej rýchlosti, že som nemal čas to ani poriadne sledovať.Tú etapu vyhral Sagan a ja som spozornel. pokračovanie článku
Priateľskí policajti nekompromisne zastavujú každé auto. Bežným autom sa do hôr nikto nedostane. Vystupujeme a nechávame sa pozvať na šálku silnej kávy a misku presladených mäkkučkých ďatlí. Do ruky dostávame leták s mapou , doplnenej informáciami o vegetácii horskej oblasti a dobrácky ale prísny príslušník pripomenie: „Jazdite opatrne." pokračovanie článku
Muscat opúšťame skoro ráno. Cesta je príjemná, i keď značne monotónna. Skaly,piesok a nekonečná diaľnica smerujúca na juh. V meste Sur zablúdime, na ďalšom kruhovom objazde znovu nachádzame stratenú cestu. Dnes ideme do Ras Al Jinz- miesta , kde korytnačky dávajú Dobrú Noc. Kemp je neďaleko pláže. Kemp nie je hocijaký. Ale pieskový. Dostávame chatku, kde budeme dnes spať. Chatrč je vlastne stan, obohnaný trsami palmových listov. Jednoduché ale príjemné. Vo vnútri je dokonca aj ventilátor. Zotmieva sa už okolo 6.večer.Pred hlavným stanom potichu posedáva hlúčik pocestných , čakajúcich na večeru rovnako ako my. O hodinku neskôr sa dočkáme. Náš hostiteľ prináša misy jedla. Kladie ich na starú rybársku loď, slúžiacu ako stôl. Nádhera. Nádhera. pokračovanie článku
Dnes budeme cestovať vlakom. Rikšou sa odveziem na stanicu a veselo kráčam preplneným perónom. Hm,ktorým smerom sa vybrať? Pre istotu sa pýtam znudených policajtov. Jeden z nich, čo má namiesto zbrane palicu, mi ukazuje cestu. Zastanem na mostíku ponad koľajnice a fotím si krajinku. Nechtiac takmer stúpim na telo beznohého žobráka. pokračovanie článku
Mam rad tie chvile na letiskach.Prvy kontakt s neznamou krajinou. Tento dotyk je celkom prijemny.Rozhliadnem sa dookola. Indicki robotnici sa vracaju domov.Sme tu jedini dvaja bieli cudzinci.Zvlastny pocit.Pristavame na minutku presne.Prveho Novembra nas vita Hyderabad krasnym pocasim.27oC. Dokonca aj mierne poprcha. Dazd som nezazil aspon styri mesiace.Prisny imigracny policajt si nevrlo premeriava pasy,cosi si zamrmle. Vizova peciatka zabrala celu stranu mojho pasu ,uradnik ju este zvyrazni datumom vstupu a vylet moze zacat. pokračovanie článku
