reklama

Skratka cez púšť

Cesta do Al Kamil je monotónna a nudná, cestu lemujú stromy pozdĺž cesty a nekonečné pahorky skalnatých hôr.Príbeh sa začína písať až keď opúšťame dedinku Jaalan Bani Bu Hassan a zamierime na skalnatú cestičku vedúcu kdesi na juh. Na mape vypadá všetko jednoduchšie, 80 km prašnej cesty spravíme za necelú hodinku a budeme na pobreží Indického oceánu. Spočiatku všetko tomu aj nasvedčuje, cesta je priehľadná , po asi dvoch kilometroch zastaneme a pre istotu sa starého deda s dlhou bradou pýtame na dedinu Qurun, ktorá má byť cieľom skratky kdesi na 2 strane púšte. Dedo s paličkou sa najprv zháči, ukáže na novú asfaltku kdesi na konci mesta, ktorá síce okľukou ale s istotou smeruje tam kam ideme ale potom rukou ukáže rovno a ďalej len doľava. My sme múdrejší a mapa nám predsa jasne vraví že treba ísť doprava, dedovi sa pekne poďakujeme a fičíme ďalej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

Skalnato pieskovú panorámu nám náhle zvlní množstvo tiav s jazdcami, ponáhľajúc sa späť do košiara, my smelo pokračujeme. Po 40 km si fotíme prvé zvlnité kopčeky púšte, podľa mapy sa pieskových dún len tak lizneme. Cesta sa však čoskoro končí a tak bez rozmýšľania nasledujem jediný terén po kolesách zanechaných v piesku. Cestička v piesku je čoraz užšia a hrozivejšia. Po pár kilometroch piesočnatého terénu sa ráz krajiny rýchlo mení, skalnaté údolie s trsami trávy vystrieda divočina s pieskom, stromami a elektickým vedením, ktoré nám dáva akú-takú orientáciu ktorým smerom sa vybrať. Keď sa cesty rozdvoja a spravia tak aj naše mysle, začneme pochybovať o úmysle pochabého dobrodružstva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kdesi v oáze plných stromov zvaných ghaf zastaneme a pýtame sa pastiera verne strážiaceho svoj kúsok pieskovej paše na smer. Chlapec sa zľakne, zrejme tu sa tu turisti nezjavia každý deň. Iste vypadáme zmätene. Snažím sa vyslať pozitívny signál smerom k pastierovi kôz a nahlas ho zdravím:

"Asslamu aleikum."zvítam sa .Pastier nesmelo odpovedá"Aleikum assalaam" Podáme si ruky na znak toho, že prichádzam v dobrom úmysle. Počul som, že beduíni nie sú veľmi naklonení cudzincom v púšti. Pastier mi s úsmevom podáva ruku. Pýtam sa na smer, chlapec len kývne a ukáže pred seba. Fajn, tak ideme správne. Stále sme v koľajách auta,čo šlo pred nami, hádam ideme správne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Orientujeme sa len podľa kompasu v aute, po chvíli však ukazuje smer na západ. Nie! Ak by sme pokračovali ďalej smerom na západ,riadne by sme si skomplikovali život, tým smerom sa totiž začína Sharqizah púšť. Vraciame sa teda v smere odkiaľ sme prišli, začíname mať problémy s orientáciou, slnkoklesá rýchlo za obzor. Zrazu vidím prach za piesočným kopcom a zrazu zbadám kráľa púšte- Toyotu Landruiser. Stopnem šoféra a pýtam sa na cestu, ten chvíľu premýšľa a odvetí niečo v zmysle:¨Nasleduj ma.¨ Beduín rýchlo a obratne jazdí pomedzi piesočné jazyky púšte, kde sme sa hlúpo zatúlali. Po pár kilometroch divokej jazdy naprieč nehostinnou krajinou Bedu zabliká a ukáže kam máme ísť a ani nečaká na pozdrav a mizne rýchlo v diaľke. My pokračujeme pomaly ďalej smerom na juh, vzdávame to však po chvíli, začína byť tma a nemá význam takto ísť ďalej. Zastaneme teda na výbežku a staviame stan. Večeriame zvyšky kozľacieho mäsa, ktoré nám priniesol deň predtým Faiz pri príležitosti sviatku Eid. Mlčky sedím s Monicou pred stanom a v hlavách máme ponuré myšlienky. Zablúdili sme v púšti, na mieste, kde každá chyba sa kruto trestá a nepozná kompromisy. Racionálne zhodnocujeme ťaživú situáciu a snažime sa hľadať pozitíva. V ďiaľke vidno svetlá auta, osada beduínov teda nie je ďaleko. Hľadím do mapy a podľa telefónu určujeme súradnice s aktuálnou polohou. Pomerne presná mapa sa tu rovná cene zlata. Počítam a značím, zapisujem a meriam našu polohu. Od pôvodnej trasy sme sa odklonili dobrý kus a to smerom do vnútrozemia, do nehostinnej púšte. Všade okolo je len piesok a ostrovčeky trsov trávy a púštnych stromov, kde tak rady odpočívajú kozy. Našťastie vyzbrojení niekoľkodňovým proviantom máme dostatok jedla a hlavne vody a benzínu. Noc teda strávime tu, v púšti Ash Sharqizah. Zaspávam neustále riešením problému, ktorý nastal. Len nespraviť ďalšiu chybu, opakujem si. Uprostred noci, keď nemôžem zaspať, ešte raz hľadím do mapy a snažím sa nájsť dôvod, prečo sme sa bezhlavo odklonili od vyznačenej trasy. Na mape všetko vypadá jednoducho a jasne. Cesty,hory, osady i suché korytá vyschnutých riek sú vyznačené a dajú sa pomerne jednoducho odlíšiť. V púšti je realita častokrát omnoho zložitejšia, smer vetra určuje, kde sa bude piesok pohybovať a ešte včera známa cesta sa mení na nekonečnú kopu piesku, na mieste, kde všetko vypadá rovnako. Nakoniec pomaly zaspávam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ráno nemôže byť zvláštnejšie. Budím sa na krik a kotkodákanie kohútov v diaľke kdesi v oáze, kde oznamujú príchod ďalšieho dňa. Predsa nie sme sami,pomyslím si. Vstávam v stane a na moje prekvapenie je všetko mokré. Stan sme postavili na rýchlo a to len jednu vrstvu, vrch sme nechali v aute. Nastala divná skutočnosť, v noci pršalo a voda sa dostala dnu, do stanu. Monica tam mala svoj telefón, ktorý náhle prestal fungovať. Kôli dažďu, ktorý nás prekvapil v púšti.

Rýchlo balíme veci a pokračujeme v ceste, podľa mojiich odhadov by sme sa mali za 20 km dostať na hlavnú cestu, kam sme pôvodne smerovali. Kompasom si pomáhame a smerujeme na východ. Míňame ďalšieho pastiera, ten len udivene hľadí a po chvíli dáva skúsené rady:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

´Pojdete rovno a na križovatke zabočte doprava, cesta vľavo ide podĺž wadi, čo je suché koryto rieky."

Auto sa lenivo posúva po piesku a len s námahou sa plazíme krok po kroku ďalej. Skutočne po pár kilometroch sa cesta akoby rozdvojuje a dajúc na rady pastiera zabočíme doprava kontrolujúc stav kompasu v aute. Pomerne ľahko sa dostávame na širšiu cestu naprieč nekonečnou rovinou. Krajina sa mení, duny vystriedala plošina s trsami trávy. Chvíľu hľadáme smer, strácame cestu ale mierime na východ, ten je naším cieľom. Znovu nájdeme správnu asfaltku a nakoniec dôjdeme do Qurun, miesta, kde sme mali byť deň predtým.

späť na priehľadnejšej ceste

piesok vystriedali kry, rovina a civilizácia

konečne na hlavnej ceste

kdesi tam v diaľke sme trávili včerajšiu noc

mierime na juh

**************************************************************************************************************************************************************

Roman Mahut

Roman Mahut

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek Milión Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáBlízky východOmánIndia

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu