Vtedy v Sýrii

Autor: Roman Mahut | 8.9.2013 o 22:30 | (upravené 8.9.2013 o 23:19) Karma článku: 16,56 | Prečítané:  912x

Sýriu som navštívil v roku 2008.Bola len jednou z mozajky blízkovýchodného dobrodružstva,ktorý som podnikol na bicykli. Mnohí neverili,mnohí sa čudovali. Ja sám som uveril až vtedy,keď sa celostranová pečiatka so vstupným vízom na mňa hrdo škerila na strane s číslom dvadsaťri.  Proces získania víza bol rovnako tajuplný ako samotná krajina.Sýria sa mi od začiatku páčila.O víza som žiadal na londýnskej ambasáde z Dublinu,kde som vtedy žil,to bolo najbližšie. Svoj pas som poslal v bežnom liste a o dva dni mi ho sestra vyzdvihla.Stihla spomenúť,že tam pracovali veľmi milí ľudia. O blízkovýchodnej pohostinnosti som dovtedy veľa nevedel ale tušil som,že výlet bude dobrý.

Jordánsko som opúšťal s defektom na zadnom kolese a pocitom,že idem do veľkého neznáma.Sýria nikdy nebola pre masových turistov a pohodlní gaučoví a teplákoví globetroteri odchovaní šialenými správami na Markíze by do tejto časti sveta hádam nikdy nezablúdili. Keď som prekročil hranicu a vstúpil na územie nikoho,náhle mi začalo srdce rýchlo búšiť.Bolo to vzrušenie zmiešané s dobrodružstvom,ktoré bolo umocnené faktom,že v spacáku mám schovaný druhý pas , ktorý som chcel použiť na krátky výlet do Izraela.Tú možnosť som i tak nevyužil,hranica medzi Jordánskom a Izraelom bola v ten deň uzavrená kôli bombovému útoku v Palestíne,ako mi pokojne vysvetlil jordánsky colník.

Vstúpil som teda na sýrsku pôdu,bol to taký úsek nikoho.Širokú cestu som mal len pre seba ,nikde neboli žiadne autá. Okraje cesty lemovali polovyschnuté kry neznámeho stromu a všetko pôsobilo ospalým dojmom.Zrazu sa po pár metroch zjavil na ceste ozbrojený vojak,zjavne sýrskej armády. Oblečený bol v staršej uniforme,mne nápadne pripomínajúcej časy komunizmu.So samopalom v ruke mi dal pokojne znamenie na zastavenie. Nervózne som spomalil a nakoniec zastal.Pas som mal pripravený vo vrecku. Ticho som mu ho podal,príslušník v ňom listoval,najprv zpredu dozadu,potom zozadu dopredu a nakoniec zo stredu dopredu. Keď nič nezvyčajné nenašiel,rozhodol sa študovať víza a pečiatky. Viem,že hľadal akúkoľvek evidenciu návštevy Izraela,výsledok ho uspokojil. Vrátil mi pas,poprial veľa šťastia a zavelil:´´Welcome to Syria."Bolo to také úprimné.

Policajti sú asi všade rovnakí

V prvom sýrskom meste ma privítal neporiadok a bordel typický pre všetky blízkovýchodné mestá,ktoré som dovtedy navštívil. Pomaly som pedáloval a užival si krajinku.Ten pocit, každý vás zdraví,pýta sa na vaše meno a ako sa mám,ten pocit bol bohovský. V  každom mestečku som si užil svojich 5 minút slávy.Usmiati obchodníci ma pozývali na presladený čaj s chutnými koláčikmi.Zadarmo,len pre ten pocit,pohostiť cudzinca a pútnika.

Securitatea zo Sýrie

Damaskus bol rajom veteránov

Damaskus bol plný áut a ťažko dýchateľného smogu.Mal som problém sa zorientovať ale zastal som na nedokončenom kruhovom objazde,kde bolo veľa hotelov.Ten môj mal maličkú izbičku na piatom poschodí.Spolubývajúci bol moj bicykel, bol to dobrý spoločník,ani nechrápal,ani sa nesťažoval.

Hneď som vyrazil do uĺic toho úžasného mesta.Cítil som sa tak bezpečne,všade veľa usmiatych ľudí a obchodníkov.Dlho do noci som sa túlal uličkami bazáru až som zablúdil.Keď som sa pýtal na cestu do hotela,akýsi párik miestnych ma posadil do taxíka,zaplatil cestu do hotela a poprial všetko dobré.

Každý pracuje ako vie-obuvník

Malinovkár-celebrita a obeť fotografov

Fotograf na zákazku,nakoniec som fotil ja jeho

Motorkári

V Damasku som ostal tri dni,bol čas sa pohnúť a ísť ďalej.Cestou som sa zaznámil s gazdom,ktorý študoval v ZSSR a viedli sme slovensko-poľsko-ruský rozhovor.Čaj robil v hliníkovej kanvici,vodu rýchlo zohrial kyslíkovou bombou na zváranie.Času bolo málo,čaj sa piť musel.Hrdo mi ukázal stádo oviec  a s pohostinnosťou jeho vlastnou sa ma spýtal:"Či Ty ľjubiš moloko z barana?"Neľúbil som ale tie tri mrkvy som si už musel vziať inak by som ho asi urazil.

čas na čaj,odmietnuť sa nesmie

Najlepšíe bolo v Latakii,mesto dýchalo európskym vetríkom.Prístav, upravené nábrežie,staré ale útulné hotelíky. V jednom z nich som zakotvil.Keď som ráno odchádzal, mladý recepčný,ktorý inak podľa vizitky údajne rozprával všetkými svetovými jazykmi, mi ukázal atrakcie v okolí a spýtal sa kam by som chodil,veď môžem ostať.Ostal som aj ďalšiu noc,potom som už musel ísť.Vlastne nemusel ale šiel.

So strýkom toho,čo hovoril všetkými svetovými jazykmi

Pouličný predavač kávy,kamarát,ktorý sa so mnou po 3 dňoch lúčil ako by sme sa poznali 10 rokov

Vojak,ktorý to mal pod kontrolou na križovatke

V Hama som sa túlal mestom,pokecal s vojakom na križovatke a dal sa do reči s predajcom teľacích hláv.Pol trhu mi s radosťou skočilo pred fotoaparát , veselo sa usmievalo a pýtalo si „foto foto." Starý ujo spokojne sedel pred obchodíkom a keď ma zbadal ozlomkrky utekal dnu a do ruky mi dal za hrsť cukríkov.Len tak.Iste preto,že stretol cudzinca a musel si ho uctiť.

Kamaráti z tržnice

Dobrý ujo s cukríkmi

Aj ten čo mi sám zastal pri ceste a dal mi fľašu plnú studenej coly,len tak,veď čo,asi bude smädný,hádam si pomyslel.Alaan,skvelý chlapík.Pozval ma do dediny jeho ženy,prikývol som. Najprv mi ukázal ako sa tradične pije káva a potom sme šli na návštevu jeho rodiny.Len tak,pozvali ma na večeru a hostili dobrotami od výmyslu sveta.Ich dom bol starý ale ten koloniálny duch bol výnimočný.Rozprávali viac francúzsky ako anglicky a veľa sa smiali.Veď kto nebol  na Blízkom Východe,nikdy nepochopí tamojšiu pohostinnosť.Zo srdca ľudia hostili tuláka ako mňa,škoda,že som si nezapísal adresu,dlžil som im aspoň pár milých slov.

Traktorista

Na všetkých sa prísnym pohľadom pozeral z plagátov Basir,ktorého ľudia obdivovali i nenávideli.Ale aj to len tak,potichu. Na rozdiel od iných diktatúr,náboženstvo bolo tolerované a nikto sa nikomu nestaral do osobných vecí.A Sýria bola civilizovanejšia ako jej mnohokrát bohatší susedia.

Deti,tie vojnu potrebujú najmenej.

Keď som sa ozval naposledy Alaanovi,bol v poriadku a užival si Nový rok so svojou rodinou v Damasku.Ale to bolo pred tromi rokmi.Ktovie čo je s nimi,všetkými kamarátmi zo Sýrie.Hádam stále žijú.A hádam to všetko aj prežijú.Pretože ten,kto nebol v Sýrii,nevie,že tie bomby to všetko zmenia a vôbec sa tým nič nevyrieši.Sýria už nebude tým čím bola predtým.Sýria si to nezaslúži.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?